Spoločne v posteli

Spoločné spanie je pre človeka prirodzené a je dôležité okrem iného aj pre úspešné dojčenie. Dieťatko sa v bezprostrednom kontakte s mamičkou budí na dojčenie včas a mamička na jeho potreby reaguje okamžite. Dlhodobo je veľmi vyčerpávajúce, až nezvládnuteľné mnohokrát v noci vstávať, vyberať plačúce dieťatko z postieľky, dojčiť ho a uspávať tak dlho, aby sa pri odložení do postieľky okamžite hneď zas nezobudilo. Pri spoločnom spaní sa dieťatko obvykle len trochu preberie, “nacucne” a dojčenie mu pomôže plynule prejsť do ďalšieho spánkového cyklu bez prebudenia. Mamička tiež spí pokojne ďalej a keďže to prebehlo bez plaču, dieťatko nezobudilo nikoho ďalšieho.

Všeobecné zásady bezpečnosti, ktoré treba dodržiavať pri spoločnom spaní:

Maličké bábätko obvykle spáva pritisnuté o maminku akoby bolo stále v brušku, no ak sa aj začne rozťahovať, ešte nezaberie priveľa miesta a dá sa pomerne dobre „upratať“. Väčšie dieťatko však už začne zaberať poriadny kus, navyše často sa točí, vykladá si nôžky na hlavu rodičov a podobne nám spríjemňuje noci. Vtedy sa môže hodiť zväčšenie spoločného priestoru a spiace dieťa v prípade potreby vysunúť kúsok vedľa, aby sa vyspala aj maminka a ocino.

Aj pri tejto úprave treba dodržať zásady bezpečnosti. Dieťatko musí byť zo všetkých strán chránené proti pádu a medzi matracmi nesmú byť medzery, v ktorých by mohlo uviaznuť. Rovnako dôležité je nenechávať dieťatko bez dozoru na posteli bez zábran. A to ani vtedy, keď už dokáže samo zliezť, alebo sa nezvykne v spánku pohybovať. Vždy sa to môže stať práve vtedy, keď zostane nezabezpečené a zbytočne riskujeme úraz.

My sme využili najmenšiu izbu v byte, kam sa zmestí posteľ akurát od steny po stenu. Z jednej bočnej strany tvorí zábranu postieľka a voľný priestor sme ešte zatvorili odmontovanou bočnicou. Z druhej strany tvoríme zábranu my s manželom, pokiaľ zostane dcérka spať v izbe sama, využívame videopestúnku, keďže sa odjakživa budila a aj v spánku cestovala nehlučne (čiže audio nestačilo). Matrac z postieľky je pevne pritisnutý k matracu manželskej postele, vzniknutá medzera pri kraji postieľky je vyplnená napevno zvinutými vyradenými návliečkami. V čase, keď už sa vedela dcérka postaviť o bočnice postieľky, sme ešte do toho priestoru pri nohách dali sedací vak. Mala som strach, že sa v noci zobudí bez toho, aby som sa zobudila aj ja a prepadne dolu. Nikdy sa to ešte nestalo a ani nemá snahu bočnice preliezať, no treba myslieť na všetko a naozaj sa postarať o bezpečnosť podľa svojich možností rozmiestnenia nábytku. Ja by som teda nespávala, keby nebolo všetko na 100% 😉

V novom byte sme máme spálňu štandardne veľkú, tak sme pri druhej dcérke prisunuli posteľ k stene a malú medzeru, ktorá zostala som vyplnila zrolovanou osuškou. U stolára sme objednali dve zábrany zo zaoblenej drevotriesky – jednu na celú dĺžku bočnej strany postele a druhú cca o pol metra kratšiu ako šírka postele, aby bolo pri nohách miesto na vchádzanie. Zábrany sme naskrutkovali zvnútra na rám postele.

Comments are currently closed.