O rodičoch, deťoch a slobode

Na svete existuje obrovské množstvo teórií a návodov, ako sa starať o dieťa. Ako mu vytvoriť režim, ako ho naučiť zaspávať, ako ho naučiť to a ono. Alebo aj ako nie. Na poradenstvách sa ma rodičia na ne často pýtajú. Dokonca nielen „prvorodičia“ sú zmätení a nevedia si predstaviť, ako fungovať s dojčeným dieťaťom. O rady samozrejme núdzu nemajú. Problém je, že každý zdroj tvrdí niečo iné a oni nevedia, komu veriť.

Ako poradkyňa tieto teórie nijak zvlášť neskúmam. No pravidelne sa potýkam s tým, čo majú väčšinou spoločné – absolútne nepochopenie a nerešpektovanie biológie človeka, nulové znalosti z antropológie a snahu pomiešať hrušky s jablkami tak, aby vznikol malinový džem. Nijak sa netajím tým, že mi osobne príde absurdné napríklad budiť dieťa po presne stanovenom čase a nútiť ho jesť, spať podľa budíka, nie jeho individuálnych potrieb. A nechať dieťa vyplakať minútu, dve, desať v snahe naučiť ho zaspávať samé hraničí podľa mňa s týraním.

Čo sa však snažím rodičom na poradenstve o dojčení sprostredkovať nie sú moje osobné preferencie. Vysvetľujem im, ako funguje organizmus bábätka a mamičky. Hovorím, čo vieme o dojčení, o spánku, o potrebe vzťahovej väzby. V záujme predchádzania problémom s dojčením upozorňujem na to, čo je možné očakávať od dieťatka v tom ktorom veku, objasňujem, prečo je potrebné množstvo fyzického kontaktu, odpovedám na otázku prečo bábätko odmieta spať samé v postieľke. Rozprávam sa s rodičmi o tom, že dieťatko nie je rastlinka a potrebuje viac, než len výživu a optimálnu vlhkosť. Aj, že to nie je divé zviera, ktoré treba skrotiť.

Rodičom hovorím fakty, ktoré sú výsledkom skutočných vedeckých výskumov, nie informácie vyčítané z mamičkovských časopisov, kde minimálne každý druhý článok je v skutočnosti platená reklama. Otvorene sa priznám, že veľmi ťažko prežívam, keď zdrojom vyslovených hlúpostí je pediater, či iný lekár. Pretože z mojich doterajších skúseností vyplýva, že je zúfalo málo takých, ktorí sa v oblasti dojčenia a starostlivosti o dieťa skutočne vzdelávajú. A že liečili za desiatky rokov praxe tisíce detí a tak musia byť odborníci? Nuž v liečení určite. Preto sa aj dojčenie snažia vyliečiť, obvykle najskôr nočné, potom všetko ostatné. Rovnako spánok, jedenie, pitie,… Život ale nie je choroba. Hoci vždy končí smrťou 😉

Objektívne a komplexné informácie sú teda to prvé, čo sa snažím rodičom odovzdať. To druhé je pochopenie skutočnosti, že oni dvaja – otec a matka sú tými najlepšími odborníkmi na svoje dieťatko. Že je samozrejme normálne a dobré snažiť sa zodpovedne urobiť pre bábätko to najlepšie. Poradiť sa so skúsenými rodičmi, lekármi, čítať knihy. Informovanosť prináša slobodu. No ako už sami zistili, ku každému tvrdeniu nájdu protipól a v konečnom dôsledku zostáva rozhodnutie opäť len na nich samých. Sami musia vyriešiť všetky situácie, ktoré im život s dieťatkom prináša. Pobádam ich k sebadôvere a rozhodovaniu v slobode. Aby nerobili to, čo sa bije s ich rodičovským inštinktom preto, že sa teória, ktorá im to káže stala bestsellerom. Aby nebojovali so svojím dieťatkom a sami so sebou, ale užívali si obrovskú lásku, ktorú im do života priniesol ten malý človiečik. Aby robili naozaj len to, s čím budú vnútorne stotožnení a uvidia, že to funguje a prináša im aj dieťatku pokoj a harmóniu.

Pamätajte – Vy ste najlepšími odborníkmi na Vaše dieťatko. Nie ja, nie Vaši rodičia, nie pediater, nie susedka od vedľa. Rozhodujte sa v slobode a láske tak, ako to cítite, nie tak, ako si to predstavuje Vaše okolie. Šťastné rodičovstvo!

Comments are currently closed.