Dojčenie je prirodzené, tak prečo a ako sa naňho pripraviť?

Obvyklé očakávanie, že dojčenie je predsa prirodzené a netreba sa naňho nijak pripravovať nie je žiaľ celkom správne. Áno, tvorba mlieka je prirodzený fyziologický proces, dojčenie samotné, hoci k nemu vedú matku hormóny vyplavované počas pôrodu je však zručnosť, ktorú je  potrebné si osvojiť.  Počas miliónov rokov existencie človeka nadobúdali ženy zručnosť dojčiť pozorovaním svojich matiek a všetkých dojčiacich žien okolo. Od útleho detstva sa dokázali postarať o svojich mladších súrodencov, vedeli, ako sa deti správajú, čo sa od nich dá očakávať, ako s nimi komunikovať, ako napĺňať ich potreby. Rodiny žili komunitným spôsobom v úzkom kontakte, rodičia a deti doslova v jednej posteli. Jediné bezpečné miesto pre bábätko bolo na tele matky a ako rástlo, prirodzene bolo začlenené do života rodiny. Kontinuálne takto rástli generácie rodičov, ktorí odjakživa vedeli, čo a ako robiť. Dojčeniu sa nekládli neprirodzené prekážky.

Cesta, akou sa vybrala západná civilizácia priniesla nepochybne veľa dobrého. Rodičovstvo a dojčenie nevynímajúc však zároveň značne skomplikovala. Tehotenstvo, pôrod i novonarodené bábätko odobrali matkám lekári a zdravotníci. Intimitu domáceho prostredia nahradila neosobná nemocnica. Veľké rodiny sa rozpadli na malé izolované jednotky, kde každý člen žije ešte sám vo svojej izbe. Múdrosť generácií nahradili bestsellery samozvaných odborníkov. Z bezpečnej náruče matky dieťatko vytrhli kočíky, postieľky, hojdacie kresielka. Prsník, taký prirodzený a nenahraditeľný vymenili kusy plastu v tvare gigantickej bradavky. Materské mlieko – živé a jedinečné, v každej chvíli vytvorené pre konkrétne bábätko nahradilo  mŕtve, vodou zriedené a vysušené mlieko pre teľatá, ktoré neposkytne nič viac, len dostatok tukov, cukrov a bielkovín na to, aby nedojčené ľudské mláďa z hľadiska výživy prežilo.

V súčasnosti zažívame opadnutie nadšenia zo všetkého priemyselne vyrobeného a návrat k prirodzeným zdrojom. Návrat od náhrady k originálu. Od klamstva k pravde. V mnohých oblastiach si však nesieme dlhodobé následky. Pôrodnú traumu, separáciu, narušenie, resp. nevytvorenie vzťahovej väzby, stratu materských a rodičovských kompetencií a nenadobudnutie zručností dojčiť nevylieči čas a nie je na čo nadviazať. Traumatizovaných už bolo niekoľko generácií.

AKO teda zvládnuť dojčenie bez prirodzených vzorov?

Priepasť tzv. „sunarových generácií“ pomáhajú mamičkám preklenúť poradkyne pri dojčení. Okrem skúseností s dojčením vlastných detí a skúseností nadobudnutých pri pomoci desiatkam, či stovkám dojčiacich mamičiek majú poradkyne aj rozsiahle odborné znalosti o dojčení a biológii jedinečnej jednotky matka – dieťa. Občianske združenie Mamila (www.mamila.sk), ktoré na Slovensku poradkyne školí, združuje a odborne zastrešuje ich zároveň zaväzuje neustále sa odborne vzdelávať.

Preto je poradkyňa pre dojčiacu matku nielen učiteľkou prirodzených zručností, ktoré nemohla odpozorovať od svojej matky a žien vo svojom okolí, ale aj zdrojom skutočne odborných informácií o dojčení  bez mýtov a nánosu marketingových klamstiev výrobcov umelej výživy.

Ideálne je, ak si mamička už v tehotenstve nájde vo svojom okolí poradkyňu pri dojčení a pridá sa do podpornej skupiny dojčiacich matiek (čo je podporná skupina?). Poradkyňa nastávajúcu mamičku na dojčenie pripraví individuálne, príp. formou kurzu, ktorý mnohé poradkyne pravidelne organizujú v materských centrách. Po pôrode príde skontrolovať prisatie bábätka, dojčenie a celkovo pomôže mamičke preniesť do praxe to, čo sa naučila pred pôrodom teoreticky a nácvikom s bábikou. Ak je mamičke čokoľvek nejasné, alebo sa počas obdobia dojčenia dostane do situácie, s ktorou si nevie poradiť, poradkyňa jej je vždy k dispozícii, pomôže, poradí, podporí ju. Veľkou pomocou je, ak mamička zároveň chodí do podpornej skupiny. Vidí tak iné dojčené deti rôzneho veku, vie, ako sa správajú, čo je pre dojčené deti prirodzené a normálne. Môže sa poradiť, pozdieľať, pochváliť i posťažovať… Rady okolia, akokoľvek dobre myslené mamičke totiž často nijak nepomôžu, ani ju nepodporia. Väčšina detí v našej spoločnosti je žiaľ stále dojčená len veľmi krátko a dojčenie sprevádza obrovské množstvo mýtov a neprávd, ktoré odrážajú smutnú skutočnosť, že v priebehu niekoľko málo generácií sa normou stalo kŕmenie z fľaše. Dojčené dieťa sa však nespráva rovnako, ako dieťa kŕmené umelou výživou. Neje a nepije rovnako, nespí rovnako, nekomunikuje rovnako. Dojčenie nemožno totiž vytrhnúť z kontextu starostlivosti o dieťatko. Dojčenie je základom starostlivosti o dieťatko. Dojčenie nie je iba kŕmenie. Dojčenie je aj uspávanie. Dojčenie je aj tlmenie bolesti a stresu. Dojčenie je vzťah. Dojčenie je nenahraditeľné za každých okolností – aj v prípade, že sa matke netvorí dosť materského mlieka. Až pri zmene pokriveného pohľadu na dojčenie, ktorý máme dôsledkom uplynulého obdobia a ktorý významne živia výrobcovia umelej výživy a pochopeniu všetkých jeho funkcií môže byť dojčenie úspešné. Vtedy prináša radosť a naplnenie mamičke, bábätku a celej rodine. Výrazne uľahčuje starostlivosť o dieťatko, chráni zdravie dieťatka i matky, je významným prvkom vzťahovej väzby prostredníctvom neho sa správne vyvíja mozog bábätka i jeho ústna dutina a mnoho ďalšieho. Jednoducho všetko funguje tak, ako prirodzene má.

Takže PRETO sa oplatí naňho pripraviť!

Tu je stručný prehľad základných informácií o dojčení, ktoré je určite dobré dozvedieť sa ešte pred pôrodom:

1. DOJČENIE NIE JE LEN KŔMENIE

Má množstvo ďalších, nemenej dôležitých funkcií, o.i.: reguluje telesnú, teplotu, nastavuje spánkové cykly, lieči novorodeneckú žltačku. Bábätku dáva pocit bezpečia, vytvára vzťah a prirodzenú väzbu s matkou, je dôležité pri vývoji mozgu i ústnej dutiny. U mamičky spúšťa vyplavovanie hormónov, vytvára u nej vzťah k dieťatku a pocit kompetentnosti. Svojím zložením sa materské mlieko neustále prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťatka vrátane protilátok proti vírusom a baktériám, s ktorými prichádza do kontaktu. Dojčenie sa skladá z dvoch rovnako dôležitých vecí – z materského mlieka a satia na prsníku. Aj preto dojčenie ≠ kŕmenie odsatým mliekom z fľaše!

2. MLIEKO JE V PRSNÍKOCH PRIPRAVENÉ PRE BÁBÄTKO OD 16.TT

Nečakáme, kým mliečko „nabehne“ na 3., či 4. deň po pôrode, s mliečkom prichádzame už do pôrodnice a to aj v prípade akokoľvek predčasného pôrodu, aj v prípade pôrodu sekciou. Bábätko očakáva dojčenie hneď po narodení. Umožníme mu dojčenie od prvých spoločných chvíľ (teda ihneď po pôrode), dbáme na správne prisatie. Tým mu zabezpečíme nenahraditeľné kolostrum, nastavíme optimálnu tvorbu mlieka na celé obdobie dojčenia a predídeme bolestivému naliatiu prsníkov. Dokrmovanie novorodenca v prvých dňoch glukózou, alebo rovno umelou výživou z dôvodu „že mamička ešte nemá mlieko“ je pre bábätko zlé a škodlivé. Pripraví ho o drahocenné kolostrum, ohrozuje dojčenie bez ohľadu na to, ako sa podá – ani striekačka, ani fľaša nie sú prsník a technika pitia je úplne odlišná, mamičke spôsobí bolestivé naliatie prsníkov a ohrozí tvorbu mlieka v ďalšom období. V neposlednom rade narúša vytvorenie vzťahovej väzby medzi mamičkou a bábätkom a významne ohrozuje rozvinutie materských kompetencií.

3. DOJČENIE NEBOLÍ

Bradavky si nepotrebujú „zvyknúť“. Bolesť je spôsobená nesprávnym prisatím. Kľúčové je od začiatku správne prisávať bábätko, aby sme mu umožnili dostať sa ku všetkému mliečku z prsníkov a predišli poraneniu bradaviek a ďalším komplikáciám.

4. TVAR BRADAVIEK, ANI VEĽKOSŤ PRSNÍKOV NEMAJÚ NA DOJČENIE ŽIADEN VPLYV

Vystúpené, ploché, vpáčené bradavky – akékoľvek sú, dojčenie je možné – bábätko sa prisáva na dvorec, nie na bradavku, v žiadnom prípade nesiahame po klobúčikoch. Veľkosť prsníkov nevypovedá nič o množstve mlieka, ani obtiažnosti pitia pre bábätko.

5. DOJČENIE NIE JE PRE BÁBÄTKO NAMÁHAVÉ

Nepotrebuje zosilnieť, aby ho zvládlo a dovtedy byť kŕmené fľašou. Ak bábätko na prsníku nepije a rýchlo zaspáva, je potrebné skontrolovať prisatie a zhodnotiť tvorbu a tok mliečka.

6. K DOJČENIU NEPOTREBUJEME HODINY, TABUĽKY, VÁHU (V ZMYSLE VÁŽENIA PRED A PO DOJČENÍ), „NEUČÍME“ BÁBÄTKO NEPRIRODZENE DLHO SPAŤ (napr. prespať celú noc).

Bábätko javí záujem o dojčenie v kontakte s mamičkou. Okrem toho mu dojčenie cca do 18 – 24 mesiacov aktívne ponúkame, neskôr sa riadime heslom „neponúkať, neodmietať“ (tzv. dojčenie na požiadanie). Sledujeme pitie, cikanie, stolicu a celkové prospievanie.

7. DIEŤATKO NEKLAMEME CUMĽOM, FĽAŠOU

Bábätko si na prsníku rieši prakticky všetky svoje potreby, je teda potrebné na ne reagovať – viď bod 1. Používanie cumľa tiež nesie so sebou veľké riziká – zmätenie bábätka, kedy iná technika satia spôsobí, že dieťa začne odmietať prsník, až sa dokonca predčasne odstaví, hryzie matke bradavky a podobne. Cumeľ potláča prirodzené prejavy záujmu o dojčenie, čím sa naťahujú intervaly a matke klesá tvorba mlieka, na čo opäť dieťa reaguje štrajkom. Akokoľvek udržiavaný v čistote je cumeľ prenášačom infekcií na bradavky. Významne zvyšuje výskyt zápalu stredného ucha u bábätiek a i. Fľašu (pohár s náustkom a pod.) dieťa nepotrebuje vôbec – na pokrytie príjmu tekutín stačí dojčenie na požiadanie a cca od 6. mesiaca (keď dieťa začne javiť záujem o jedlo) ho učíme jesť tuhú stravu a rovnako piť vodu z bežného pohára.

8. ZAVEDENÍM PRÍKRMOV NA DOJČENÍ NIČ NEMENÍME

PRÍkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, nenahrádzajú ho. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov veku bábätka, následne dojčenie so zavádzaním príkrmov do 2 rokov a ďalej, ako to matke a dieťaťu vyhovuje. Pritom 6 mesiacov je orientačný údaj, kedy priemerne bábätká začínajú javiť záujem o tuhú stravu. Nezriedka je to oveľa neskôr a nie je výnimkou, že sa dlho len ochutnávajú, zoznamujú sa s jedlami, no nezjedia významné množstvá tuhej stravy, skutočne sa rozpapajú napríklad v roku i neskôr. Pokiaľ je dieťatko dojčené na požiadanie, nie je toto dôvodom na obavy, ani na odstavenie v domnení “že potom sa rozje”. Príkrm je príkrm až do dvoch rokov aj preto, že aj v druhom roku života pokrýva materské mlieko všetky výživové nároky dieťatka.

9. PRIRODZENÉ ODSTAVENIE

Bábätko sa prirodzene neodstaví v troch, šiestich, deviatich mesiacoch, ani v roku, či roku a pol. Odmietanie prsníka a nezáujem o dojčenie u takto malého bábätka sú prejavom štrajkového správania, kedy z rôznych možných príčin, prišlo k takému výraznému zníženiu tvorby mlieka, že na to bábätko zareagovalo. Spodná hranica prirodzeného odstavenia je 2,5 roka. Väčšina detí sa prirodzene (teda v čase, keď k tomu dozrejú a dojčenie už pre svoj vývoj nepotrebujú) odstaví v 3 -4 rokoch veku.

10. DOJČIACA ŽENA SA NEMUSÍ OBMEDZOVAŤ V STRAVE, ANI CVIČENÍ A MÔŽE SA LIEČIŤ

Do materského mlieka prechádza minimum toho, čo matka zje/vypije a preto reakcie u bábätka sú veľmi zriedkavé. Okrem toho sa so všetkým stretlo už v brušku. Rovnako liečba, ak matka musí nejakú podstúpiť, je v drvivej väčšine prípadov s dojčením plne kompatibilná. Dojčenie určite neprerušujeme z dôvodu horúčky (akokoľvek vysokej), brania antibiotík, lokálnej, či celkovej anestézy, zápalu prsníkov, ale ani pri vážnejších diagnózach. Pri pochybnostiach o užívaní nejakého lieku kontaktujte svoju poradkyňu pri dojčení.

11. KOLIKA a REFLUX

V súčasnosti veľmi obľúbené termíny, ktoré sú vysvetlením akéhokoľvek nepokoja dieťatka. V skutočnosti je „bolenie bruška“ najčastejšie úplne niečím iným – hladom, čiže nedostatočným prísunom mlieka, potrebou byť s matkou, uspať, nosiť, únavou a predráždenosťou (dieťatko je zobudené odgrgávaním, prebaľovaním, prekladaním do postieľky, nedovoľuje sa mu zaspať na prsníku), prejavom štrajkového správania pri používaní umelých náhrad prsníka – cumľa, fľaše, klobúčikov alebo dieťatko jednoducho signalizuje kakanie a cikanie. Grckanie, pokiaľ bábätko dobre prospieva a dojčenie je v poriadku nie je ničím patologickým a nie je potrebné ho nijako riešiť. Bábätko netreba nútiť odgrgávať, väčšina dojčiat to nepotrebuje a ak, dá to jednoznačne najavo. Pri dobre prospievajúcom a dobre dojčenom bábätku rovnako netreba riešiť farbu stolice.

12. VAČŠINA PROBLÉMOV S DOJČENÍM SA DÁ RIEŠIŤ

Umelé mlieko je liek a ako taký nesie so sebou množstvo rizík spojených s jeho užívaním. Umelé mlieko nie je riešením problémov s dojčením. Skutočné opodstatnenie má len vo výnimočných situáciách.

Čo teda môžeme pre dojčenie urobiť pred, počas a bezprostredne po pôrode?

  1. naštudovať si správnu polohu a prisatie (veľká časť dvorca v pusinke, bradavka voľne v ústach, nedotýka sa podnebia, brada zaborená v prsníku, noštek ďaleko od prsníka. Bábätko prikladáme rovno k prsníku s mierne zaklonenou hlavičkou, nenaháňame s prsníkom bábätko. Prsník len voľne podopierame, aby sme nebránili toku mlieka.), naučiť sa rozoznať, kedy bábätko pije na prsníku;
  2. kontaktovať poradkyňu pri dojčení vo svojom okolí už pred pôrodom;
  3. pridať sa do podpornej skupiny dojčiacich matiek;
  4. bezprostredne po pôrode položiť bábätko na mamičku, umožniť samoprisatie a neseparovať ich počas celého pobytu v pôrodnici;
  5. spať so svojím bábätkom (pri dodržaní všetkých pravidiel pre bezpečné spoločné spanie);
  6. umožniť bábätku byť čo najviac vo fyzickom kontakte s mamičkou  (nosenie v šatke, či ergonomickom nosiči, spoločné kúpanie, spoločné spanie) – bábätko a mamička tvoria biologickú jednotku do času, kedy sa dieťa postupne úplne osamostatní.

Fotografie a podrobné vysvetlenie správnej polohy a prisatia, videá pitia a satia na prsníku, poradňu dojčenia, ďalšie informácie o dojčení a zoznam poradkýň nájdete na stránke www.mamila.sk

Comments are currently closed.